Svätý Justín Popovič (+1979)
Svätá tajina pokánia a spovede je všemocný kriesiteľ a všemocný víťaz: kriesi dušu zo smrti tým, že víťazí nad hriechmi, ktoré spôsobujú smrť duše jej oddelením od Boha. Pokánie je liek na každý hriech; a tým i liek na každú duchovnú smrť. Nie je taký hriech, od ktorého by sa človek nemohol oslobodiť pokáním a kajúcou spoveďou. Pokánie oslobodzuje aj od najväčšieho a najobsiahlejšieho hriechu i od samotného všehriechu. Pokánie je liek na večnú smrť. Pokánie svojou svätou silou borí peklo v ľudskej duši a prevádza dušu do raja. Svedkom toho je kajúci lotor na kríži. Bohoľudskou silou Pána Christa svätá tajina pokánia zaisťuje víťazstvo nad všetkými hriechmi a nad smrťou a nad všetkými diablami: ruší peklo, povznáša človeka do neba, do Kráľovstva nebeského. Nie je pochýb, že človek je všemocným pánom nad sebou i nad svojím srdcom. Lebo na ňom samotnom závisí jeho raj či jeho peklo, jeho smrť či jeho vzkriesenie. Preto je pokánie a spoveď víťazstvom nad sebou.
Aby kresťan skutočne získal odpustenie hriechov skrz túto svätú tajinu, musí sa úprimne a pokorne kajať zo svojich hriechov, pokorne ich vyznať pred kňazom, mať rozhodný zámer sa polepšiť a veriť v nesmierne Spasiteľovo milosrdenstvo. Pôst a modlitba sú výborné evanjeliové prostriedky, ktoré pomáhajú a upevňujú človeka v kajúcnom rozpoložení. Pritom je potrebné mať na mysli svätootcovskú zvesť a prikázanie: „Sebaodsudzovanie je počiatkom spasenia“. A v pokání človek súdi sám seba, aby ho neodsúdil Boh. Kajúcne rozpoloženie sa prejavuje najmä úprimným vyznaním svojich hriechov v chráme pred kňazom, nenávisťou voči hriechom, viac ich nerobením a konaním evanjeliových skutkov, najmä almužien. Vedľa úprimného pokánia a spovede je potrebné častejšie pristupovať ku svätému prijímaniu po predchádzajúcej príprave pôstom a modlitbou a zmierením sa so všetkými.

Svätý Ignatij Brjančaninov (+1867)
Kajajte sa! Odvrhnite od seba nielen zjavné hriechy - vraždu, krádež, smilstvo, ohováranie, lož... ale i zhubné telesné pôžitky a rozkoše a zakázané predstavy, hriešne myšlienky: jedným slovom všetko, čo Evanjelium nedovoľuje. Svoj predchádzajúci hriešny život umyte slzami úprimného pokánia.
Nehovor sám sebe v duševnej skľúčenosti, znudenia a ochablosti: "Padol som do ťažkých hriechov, dlhodobým hriešnym životom som získal hriešne návyky a ony sa časom premenili akoby v nejaké prirodzené vlastnosti a spôsobili, že sa nemôžem kajať". Takéto temné myšlienky ti našepkáva tvoj nepriateľ a ty ho ešte nepozoruješ a nechápeš, že je to on. A on vie, akú silu má pokánie, bojí sa, aby ťa nevytrhlo spod jeho moci a tak sa snaží ťa odviesť od pokánia. Zakladateľom pokánia nie je nikto iný než tvoj Tvorca, ktorý ťa učinil z ničoho. A keď ťa stvoril, o koľko ľahšie ťa môže obnoviť a premeniť tvoje srdce, učiniť srdce milujúce Boha zo srdca milujúceho hriech; učiniť srdce čisté, duchovné, sväté, zo srdca zmyselného, telesného, zlovoľného, rozkošníckeho. 
Boh pozná ľudskú nemohúcnosť. Vedel, že ľudia budú hrešiť aj po krste. Preto vo svojej cirkvi ustanovil tajinu pokánia, ktorou sa očisťuje od hriechov spáchaných po krste. Vyznať hriechy znamená pretrhnúť spojenie a prerušiť spoločenstvo s hriechmi. Nenávisť k hriechom - znamenie pravého pokánia - spočíva v odhodlaniu žiť už len cnostným životom. 
Ak si si privodil hriešny návyk, potom sa častejšie spovedaj a skoro sa oslobodíš z hriešneho otroctva a ľahko a radostne budeš kráčať za Pánom Isusom Christom. Kto stále zrádza svojich priateľov, tomu sa oni premenia v nepriateľov a vzdialia sa od neho ako od zradcu, ktorý sa vždy usiluje o ich istú smrť. Tak aj keď niekto vyznáva svoje hriechy, tieto od neho odstupujú. Lebo hriechy sú zakorenené a silnejú na pýche padlej ľudskej prirodzenosti a preto neznášajú, keď ich niekto odhaľuje a zhanobí. Kto si v nádeji na pokánie dovoľuje svojvoľne a zámerne hrešiť, ten sa ľstivo a úskočne stavia voči Bohu. Kto dobrovoľne a vedome hreší a to všetko v nádeji – mám dosť času! – že sa bude kajať, toho porazí neočakávaná smrť a takto mu bude odopretý čas, ktorý dúfal venovať cnosti. 
"Umyte sa, (hovorí Boh hriešnikom) očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť!... Potom príďte, hovorí Pán a budeme sa súdiť“ (Iz. 1, 16 a 18). A čím sa završuje tento Boží súd, súd pokánia, na ktorý Boh bez prestávky volá hriešnika pokiaľ trvá jeho pozemský život? Keď človek pozná svoje hriechy, rozhodne sa úprimne kajať a napraviť sa, potom aj Boh svoj súd s človekom zakončuje nasledujúcim rozhodnutím: "Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna." (Iz. 1, 18). 

Zdroj: http://bpm.orthodox.sk/bpm3/index1.php?go=duchovnost/ine/pokanie_spoved/pokanie_spoved